Jazdená motorka: recenzia Kawasaki ZX-12R

Myslím, že modelový rad motocyklov ZX-R nie je potrebné zbytočne predstavovať a to aj menej zainteresovaným. Motocykle tejto série patria k moderným športovcom už viac ako 20 rokov a pravdepodobne prelomový model prišiel v roku 1989 v podobe ZXR 750.

Skúsenosti a spoľahlivosť Kawasaki ZX-12R

Kawasaki vždy patrila k výrobcom , ktorí sa nebáli vyrábať a predávať veľmi rýchle motorky. Spomeňme si na model ZZR 1100 ktorý patril 7 rokov medzi najrýchlejšie sériovo predávané motocykle. Pravdaže tento titul mu v roku 1997 vzala Honda Blackbird a o dva roky neskôr v roku 1999 GSX-R 1300 Haybusa. Kawasaki sa zrejme nechcela zahanbiť a tak prišla s modelom ZX-12R presahujúcim maximálnu rýchlosť 300 km/h, ktorý bol uvedený na trh v roku 2000. Všetky menované motocykle určite nepatria do kategórie superšportov, ale do triedy športovo-cestovných motocyklov predovšetkým vďaka svojej váhe a rozmerom. Výkonom sa často vyrovnajú superšportom a niekedy ho dokonca aj predčia. Teraz pristúpme k samotnému motocyklu…

Motor

Treba zdôrazniť, že ide o úplne nový motor, nie prepracovaný z iného modelu. Jedná sa štvortaktný radový štvorvalec kvapalinou chladený s objemom 1 199 ccm, ktorý dosahuje úctyhodný výkon 182 koní pri 10 500 ot/min. Krútiaci moment sa zastaví na hodnote 135 Nm. V každom valci sa nachádzajú ako inak 4 ventily ovládané rozvodom DOHC. K dosiahnutiu tak vysokého výkonu celkom iste prispieva vstrekovanie s priemerom sacieho hrdla 46 mm a Ram air systém (náporové sanie), ktorého nasávač je dominantný v prednej časti kapotáže. Vďaka použitiu hliníkových zliatin je motor o cca 10 kg ľahší ako v prípade modelu ZZR1100.

Výfukové potrubie je zostavené systémom 4-2-1 s postranným tlmičom. V roku 2002 prebehla drobná modernizácia motora, ktorá sa dotkla kľukového hriadeľa (zotrvačníka), ktorého hmotnosť bola zvýšená cca o 20 %. Touto úpravou došlo k plynulejšiemu chodu motora a k zníženiu citlivosti plynovej rukoväte na drobné nechcené „vrknutia“ s plynom. Rovnako bol zlepšený prívod vzduchu a výkon motora bol ešte zvýšený a to na 190 koní. Vzhľadom k vyššiemu výkonu bolo potrebné zlepšiť účinnosť mazacej sústavy s novým olejovým čerpadlom a chladiacej sústavy, ktorá má nový chladič s dvojicou ventilátorov.

Ďalej bola upravená spojka, vďaka ktorej ide hladšie radiť. Prevodovka je šesťstupňová. Spotreba nie je príliš priaznivá cca od 7 litrov a viac. Vzhľadom k 19-litrovej palivovej nádrži je akčný rádius priemerný. Na druhú stranu, keď si kúpite motocykel so 190 konskými silami nemôžete čakať, že budete mať spotrebu ako na mopede. Apropo, keď sme u nádrže tak pravá je umiestnená pod sedadlom. Nádrž nad motorom je iba plastový kryt.

Životnosť motora je diskutabilná, podľa dlhodobých testov na 50 000 km motor vykazoval značné opotrebenie, ale test a civilná prevádzka sú dve rozdielne veci. Reálne by som to videl v prípade slušného zaobchádzania, že 100 tisíc km by sa dalo pokoriť, avšak nečakajte životnosť 200 tisíc km od motora s výkonom 190 koní.

Rám a podvozok

Tento motocykel sa odchýlil od japonskej „klasiky“, ktorú predstavuje rám typu Deltabox, ale bol tu prvýkrát použitý rám typu „Monocoque“, ktorý by mal zabezpečiť lepšiu tuhosť vo vysokých rýchlostiach. Na rozdiel od Deltaboxu, ktorý obopína motor z bokov, tak konštrukcia rámu Monocoque je vedená vrchom. Vďaka tomuto riešeniu nemusí byť motocykel tak široký a tiež prívod vzduchu z Ram air systému je lepší. Predná 43 mm vidlica typu Up Side Down je plne nastaviteľná, zadná je potom klasická dvojramenná kyvka s centrálnou pružiacou a tlmiacou jednotkou a je rovnako plne nastaviteľná. V roku 2002 prebehla modernizácia. Motocykel dostal nový dizajnový „facelift“ a technické vylepšenia.

Rám typu Monocoque zostal zachovaný, ale mal by byť tuhší. Krk riadenia má zosilnené horné ložisko a zadná kyvná vidlica je ľahšia a pevnejšia. Predná vidlica bola tiež modifikovaná a dostala dlhšie pružiny. Posed na motocykli je vcelku príjemný aj pre vyššie postavy cca 185 cm a nie je tak extrémny ako na superšportoch. Sedlo je dostatočne veľké a mäkké. Suchá váha je 213 kg a je potrebné s vyššou hmotnosťou.

Stabilita a ovládanie sú dobrej úrovni, ale ak chcete pravidelne jazdiť na okruhu, tak ZX-12R nemusí byť najlepšou voľbou a radšej sa poobzerajte po klasickom superšporte. Treba pochváliť dobrú ochranu pred poveternostnými vplyvmi vďaka plnej a „rozmernej“ kapotáži. Posed spolujazdca je dobrý na oddelenom a vyvýšenom sedle, ale chýba tu nejaké madlo. Prístrojová doska je v športovom jednoduchom duchu, kde dominuje otáčkomer, vľavo od neho je tachometer a v pravej časti multifunkčný display.

Brzdy a pneumatiky

Je nadmieru jasné, že takýto motocykel musí mať aj zodpovedajúce brzdy. V tomto prípade ide o brzdy Tokico sa šesťpiestikovými strmeňmi a 320 mm kotúčmi na prednej brzde. Zadná brzda je osadená 230 mm kotúčom a dvojpiestikovým strmeňom. Pri modernizácii v roku 2002 zostali brzdy zachované len dostali úpravu povrchu pre zníženie potrebnej sily pre brzdení. Odlievané 3-lúčové ráfy kolies majú rozmer pre pneumatiky 120/70-17 vpredu a 200/50-17 vzadu.

Aká je Kawasaki ZX-12R?

ZX-12R je veľmi pekný motocykel obzvlášť v čierno-zlatej kombinácii so zaujímavými aerodynamickým krídelkami v spodnej časti kapotáže. Veľká Kawa nie je v žiadnom prípade vhodná pre začiatočníkov. Pre riadenie tohto motocykla je potrebné mať dostatočné skúsenosti, dobrý fyzický fond a predovšetkým používať hlavu, aby ste sa vyhli nehode.

Celkom určite by som si tento motocykel neobstaral na denné jazdenie do práce v hustej mestskej premávke. Kawasaki bude oveľa príjemnejším spoločníkom na rýchle cestovanie alebo na občasné hobby jazdy na okruhu. Pri kúpe by som sa poobhliadol po modernizovanom modeli od r. v. 2002 a viac. Počet najazdených kilometrov by mal byť max. na hranici 20 tisíc a motocykel by mal byť pokiaľ možno v originálnom stave.